V zakladajúcej listine svätobeňandického opátstva z roku 1075
sa obec uvádza pod názvom Žitavská Lehota. V písomnosti z roku 1232
je zaznačená pod názvom Gurmot.
Územie obce bolo osídlené už v neolite. Nachádza sa tu sídlisko lengyelskej
kultúry, sídlisko a pohrebisko z doby laténskej, germánske sídlisko z 2.-3. storočia
a sídlislo z doby Staroslovenskej.
V roku 1275 obec patrila hradu Hlohovec a väčšia časť ostrihomskému arcibiskupovy.
V roku 1311 obec spustošili vojská Matúša Čáka trenčianskeho.
Neskôr sa obec delila na niekoľko osád: Ostrovné Ďarmoty (tie patrili zemanom z Luly),
Žitavské a Lehotské Ďarmoty (tie vlastnili vrábeľský predialisti).
V roku 1624-25 severne od obce, medzi Žitavcami a Vrábľami, postavili
protitureckú pevnosť Zemný hrad. Neďaleko Žitaviec stále vysunutá vartovka
zo Zemného hradu na kopci, ktorý sa volal Syslací vŕšok.
V roku 1715 mala obec päť zemanov. Z významných šľachtických a zemianskych
rodín žili v Žitavciach najmä Fabuovci, Gaálovci a Dóriovci. V roku 1810 sa
spomína istý Faba, hlavný slúžny vrábeľského okresu.
V obci sa nachádzal mlyn (dnes pustne), ktorý vystriedal viacerých majiteľov.
Patril medzi sústavu vodných mlynov na Požitaví.
V polovici 19. storočia žila v obci silná židovská komunita. Medzi najznámejšie
rodiny patrili: Dukesovci, Stadlerovci a Singerovci. Viaceré rodiny sa neskôr
presťahovali do Vrábeľ. Žigmund Stadler bol známym krčmárom v obci.
Kostol - pochádza z roku 1699, rozšírený a prestavaný bol v roku 1776.
Kaštieľ - postavený koncom 18. storočia. Posledný majitelia boli Dóriovci.
spracoval Luboš Trubíni