ŽITAVCE - história obce

 


V zakladajúcej listine svätobeňandického opátstva z roku 1075

sa obec uvádza pod názvom Žitavská Lehota. V písomnosti z roku 1232

je zaznačená pod názvom Gurmot.

Územie obce bolo osídlené už v neolite. Nachádza sa tu sídlisko lengyelskej

kultúry, sídlisko a pohrebisko z doby laténskej, germánske sídlisko z 2.-3. storočia

a sídlislo z doby Staroslovenskej.

V roku 1275 obec patrila hradu Hlohovec a väčšia časť ostrihomskému arcibiskupovy.

V roku 1311 obec spustošili vojská Matúša Čáka trenčianskeho.

Neskôr sa obec delila na niekoľko osád: Ostrovné Ďarmoty (tie patrili zemanom z Luly),

Žitavské a Lehotské Ďarmoty (tie vlastnili vrábeľský predialisti).

V roku 1624-25 severne od obce, medzi Žitavcami a Vrábľami, postavili

protitureckú pevnosť Zemný hrad. Neďaleko Žitaviec stále vysunutá vartovka

zo Zemného hradu na kopci, ktorý sa volal Syslací vŕšok.

V roku 1715 mala obec päť zemanov. Z významných šľachtických a zemianskych

rodín žili v Žitavciach najmä Fabuovci, Gaálovci a Dóriovci. V roku 1810 sa

spomína istý Faba, hlavný slúžny vrábeľského okresu.

V obci sa nachádzal mlyn (dnes pustne), ktorý vystriedal viacerých majiteľov.

Patril medzi sústavu vodných mlynov na Požitaví.

V polovici 19. storočia žila v obci silná židovská komunita. Medzi najznámejšie

rodiny patrili: Dukesovci, Stadlerovci a Singerovci. Viaceré rodiny sa neskôr

presťahovali do Vrábeľ. Žigmund Stadler bol známym krčmárom v obci.

Kostol - pochádza z roku 1699, rozšírený a prestavaný bol v roku 1776.

Kaštieľ - postavený koncom 18. storočia. Posledný majitelia boli Dóriovci.

spracoval Luboš Trubíni